Benny - Kto hľadá pravdu?

Bennyho túžba po pravde občas hraničila s fanatizmom, milí čitatelia. Ako každý žiak, aj on si prechádzal všetkými nástrahami (o ktorých vám budeme rozprávať v ďalších častiach Bennyho príbehu, nebojte sa!) strastiplnej cesty, po ktorej sa vydal. Ešte stále býval u svojho majstra, ešte stále sa vypytoval, skúšal, vyplakával. Jednoducho povedané ešte stále nebol šťastný, hoci lekciu s komármi mal už zvládnutú.

- Majster, musím nájsť pravdu! Som tu už veľmi dlho, skoro pol roka a stále nič, iba občasné stavy povznesenia a pokoja, ale ja chcem viac, musíte mi pomôcť, musíte majster! Neodídem, kým nenájdem pravdu, tu a teraz! - zúfalo nariekal v jeden slnečný deň keď majster práve vysádzal malé bonsaje vo svojej záhradke. Postavil sa zo zeme, utrel si spotené čelo chrbtom dlane a ležérnym tónom v hlase povedal nešťastníkovi:
- Kto ti nahovoril takú hlúposť, že nejaká pravda existuje?
- Ako to vravíte? Musí predsa existovať. Všetci ju hľadajú! Celý svet po nej baží.
- Zažil si ty sám na vlastnej koži pravdu, alebo jednoducho iba veríš, že existuje?
- No, ja...
- Čo ty?! - zvýšil majster hlas - Tak zažil si ju alebo nie?
- Nie - povedal Benny utrápene - samozrejme, že som nikdy nezažil pravdu, veď by som ju inak nehľadal.
- Hľadanie pravdy je potrebné iba dovtedy, kým nezistíš, že je zbytočné.
- Prepáčte, ale to znie ako by ste si protirečil, majster! Veď...
- V tvojom svete si protirečím, v mojom svete je to v absolútnom poriadku. Všetko pochádza z toho istého prameňa, pravda aj lož a ich neustály konflikt zbytočne len kŕmi myseľ.
- Snáď mi tu teraz nechcete povedať, že nemám hľadať pravdu? - spýtal sa utrápene Benny, pre ktorého bolo spojenie ,,hľadať pravdu,, životným poslaním, niečo ako svätý grál.
- Chcem povedať, že ty si Pravda, tak ako by si ju mohol nájsť, ty blázon? Nie je dôvod nikam ísť! Tak ako jedna ruka netlieska a oko nemôže vidieť samé seba, tak myseľ nikdy nepochopí čo je to Pravda, Láska, Brahman. Všetky jej predstavy o týchto termínoch sú smiešne.
- Asi sa z toho zbláznim...- nevydržal chudák Benny a chytil sa za hlavu.
- Len do toho! Nemôžeš pre seba urobiť nič krajšieho, priateľu, ver mi. Kto je ten čo sa zblázni?
- Vari ste ma nepočul? Povedal som, že sa z toho zbláznim... Som to ja, áno, ja sa zbláznim!
- Čo znamená ja? Definuj mi to. Odkiaľ pochádza to tvoje ja?
- Skúšate ma?
- Kto je skúšaný a kto skúša? Obaja existujú vďaka tebe! Bez teba by som nebol ja, nebola by pravda, ktorú treba hľadať, nebol by ten kto je skúšaný. Ty dávaš všetkému život, chápeš?
Benny po prvý raz zmĺkol a snažil sa uchytiť aspoň niečo z majstrových slov...Ťažké, veľmi ťažké!
- Celý tvoj svet je tu vďaka tebe. Kam zmizne celý svet keď zmizneš ty?
- Mám to chápať tak, že vy existujete vďaka mne? Že moji priatelia, rodina, práca a všetci tí nepriatelia naokolo, že to všetko je tu iba vďaka mne?
Na to sa majster rozrehotal hurónskym smiechom.
- Samozrejme, že áno, musí predsa existovať niekto, kto si ich uvedomuje, je tak? Musí byť niekto, vďaka komu majú možnosť premietať sa na plátne vedomia.
- Ale ja chcem nájsť pravdu! - kričal ako malé decko Benny stále dookola.
- To som už počul, priateľ môj, ale vedz, že obraz pravdy ako aj obraz toho kto ju hľadá pochádza z toho istého zdroja vedomia.
- Zase som to ja?
- Sústreď sa na to, ukotvi sa v pocite ,,ja som,, na nič iné nie je treba myslieť. Všetko čo príde potom nie si ty. Ja je základom tvojho sveta, všetkých túžob, potrieb, strachov a iných stavov mysle. Ale čo prichádza ešte skôr ako vyslovíš ja? Ešte skôr než ťa napadne akákoľvek myšlienka je tu Niečo, čo to je?
- Myslím, že...
- Nemysli! Kto je ten čo myslí?
- Ja!
- Veď práve... čo je tu ešte skôr než ty si?
Zostalo ticho. Bennyho myseľ pomaly prestávala hrýzť, pretože zakaždým keď už-už sa mala nejaká myšlienka vynoriť a zaviesť ho do sveta obrazov, spýtal sa - Koho táto myšlienka napadá? Mňa. Odkiaľ pochádza toto ja? Kto chce nájsť pravdu? - a postupne sa stalo, že svet neustálych predstáv a obrazov rezignoval, Benny si vnútorne začínal uvedomovať, že akokoľvek sa jeho myseľ môže snažiť, nikdy nedokáže zachytiť prítomný okamih. Že všetko čo ho napadne, všetko na čo je schopný pomyslieť, pochádza zo všeobjímajúcej Prázdnoty, ktorá je tu oveľa skôr ako myšlienka. Že on je. Brahman, Láska, Pravda... Nič, Nikto a Všetko zároveň... Uvedomil si, že : Ja som!
    Majster s potešením a smejúcimi sa očkami pozoroval svojho žiaka... Sedeli oproti sebe ako dva poháre, do ktorých teči tá istá rieka.
- Tak, konečne ten hlupák odišiel, - pošepkal majster za prítomnosti Bennyho a ďalej sa venoval svojej práci v záhrade.