Božská inTYmita

Je To blízko...
Bližšie než je dotyk pier či...
objatie dvoch hladných tiel.
Rýchlejšie než lúče slnka,
si Tým skôr než vznikla bunka
matky čo ťa počala...
Tak blízko je To a ty v Tom!
Tvoja myseľ, postava...
No nechci pochopiť cez lístok strom.
Hm...
Čo iné teda zostáva?
Musíš bažiť, prahnúť, plakať,
mať neustále prestretý stôl,
no na nikoho nesmieš čakať...
A pamätaj, že každý tvoj bôľ
je iba sen, tak nech len zhorí!
Kus pokory a trocha šťastia,
raz obráti sa význam rolí.
Vlna pohltená v šírom mori...
Zostane len ticho majstra,
večnosť, láska, ničota...
Nikto, kto by hovoril
o pochopení života...