Sledujte ma na Facebooku

Záblesky filozofa

V zápisníku môžete nahliadnuť do môjho sveta postrehov, úvah, myšlienok či pasáží z kníh, ktoré som napísal. Nie som zástancom obšírnych každodenných blogov o všetkom možnom i nemožnom, na ktoré beztak nemá každý z vás príliš veľa času v tejto uponáhľanej dobe.

Pretože si cením pozornosť čitateľa, snažím sa písať čo najvýstižnejšie a pokiaľ možno najjednoduchším spôsobom. Najviac aktívny som na svojom FB profile, kde prispievam prakticky každý deň. Ak chcete byť so mnou v bližšom kontakte, budem veľmi rád, ak mi zašlete žiadosť o priateľstvo.

- Dá sa schovávať za námietky, že nie vždy je možné ovplyvniť udalosti, ktoré sa dejú v tvojom živote. Nezabudni však, že to, ako sa na tieto udalosti budeš pozerať, s akou hĺbkou vedomia k nim budeš pristupovať, to všetko záleží vždy iba na tebe, na nikom inom. Ty sám si plne zodpovedný za to, čo vidíš. Pretože svet, ktorý vidíš, to si ty, nie je žiadne vonku a vo vnútri. Si iba ty!

- Otázka, pokiaľ je položená úprimne zo srdca, je dôležitejšia ako samotná odpoveď v podaní slov. Stačí sa len naučiť počúvať intuíciu, ktorá odpovie ihneď po opýtaní. 

- Žiadna gilotína, španielska čižma ani atómová bomba, ale dve ručičky na hodinách sú tým najmasovejším zabijakom dnešnej doby.

- Ak chce človek ukončiť jeden z ďalších návykov či zlozvykov mysle, musí pochopiť kde má tento zvyk prameň, kde je jeho počiatok, v čom tkvie jeho zrod. Ak nájde bod kedy sa u neho tento program spustil, môže ho zastaviť a zbaviť sa ho. V opačnom prípade bude nútený niesť sa v prievane tohto programu, pokiaľ nenájde a nezatvorí okno, ktorým prievan prúdi do jeho hlavy.

- Koľko problémov už bolo tento rok, minulý rok, v tomto živote, v minulom živote a všetkých predchádzajúcich a čo je na tom najlepšie? Že si na žiaden z nich nepamätám a vôbec mi to nevadí ;))) Lebo problém má vždy iba hlava, nikdy nie skutočné JA.

- Čím viac človek lipne na tom, aby mal a vlastnil, o to viac bude bolieť zistenie, že mu nepatrí nič a nikto, ani len jeho ,,vlastné,, telo

- Želám každému z Vás, aby ste sa nenechali vytrhnúť zo svojho zlatého stredu aj keď budú všade naokolo padať odistené granáty Nech je každý jeden z Vás taký šťastný, že kvôli vašim blaženým vreskotom budú musieť zhypnotizovaní susedia vstať od 865. časti Paneláku a volať strážcov pozemského zákona. Buďte šťastní, bez ohľadu na to, že Vaša schránka je preplnená upomienkami, či Váš partner zbúral Vašu predstavu o spoločnom živote, alebo Vám hrozí výpoveď v práci. Toto všetko Vám želám, nič viac a nič menej, len aby ste v sebe našli silu neuveriť hlúpostiam a strachom, ktoré Vám vaša vlastná myseľ ponúka, aby ste neprepadli riskantnej hre zvanej planéta Zem, kde sa všetko zdá tak nesmierne tragické a vážne, až to príde človeku naozaj smiešne vrieskajte, priatelia.

- Čo iné je pád na dno ak nie úplné stroskotanie našich falošných predstáv o tom, ako by mal náš život vyzerať?! Predstáv, ktoré sme nazhŕňali z predstáv iných ľudí a celej spoločnosti. Ak nie sú žiadne predstavy, limity, formy a očakávania, nie je ani žiadne dno. Zostane ,,iba,, ŽIVOT taký, aký naozaj je.o-

- Každý by chcel každému radiť a pritom sám zakaždým prahne po každej rade od každého koho stretne. - Doc. Miroslav Každý

- Zbožňujem človeka, ktorého každé ráno vidím v zrkadle, dokážem mu odpustiť asi úplne všetko

- Nie je žiadny rozdiel medzi náboženstvom a cigaretami. Nadmerné užívanie oboch môže zabíjať.

- Nemyslím, teda som!

- Vo väzení neustálej duality, kde v každom prejave lásky sa skrýva hrozba nenávisti, kde čierne vynikne najlepšie na bielom a tma je iba nedostatkom svetla, vo svete, kde dobro existuje iba vďaka zlu a priateľa si človek váži kvôli tomu, že pozná svojho nepriateľa, v tomto svete nekonečného označovania a rozdvojenosti sa musí človek zblázniť, musí sa stať opäť dieťaťom vo svete dospelých, aby mohol konečne nájsť svoj vnútorný pokoj. Aby mohol vnímať posvätnú jednotu, ktorá proste JE, mimo dosah ubíjajúcej duality. Potom ju ucíti takú, aká NAOZAJ je. Tichú a... blaženú 

- Pred pár dňami som sa rozprával s jednou veľmi milou pani, ktorá sa takisto venuje písaniu a literatúre. Sťažovala sa, že niekedy je pre ňu tak ťažké tvoriť, že za jeden mesiac zo seba dostane ,,iba obyčajnú,, dvojslovnú vetu - Vyšlo slnko! Reagoval som, že môže byť šťastná, že tak dôležitý fakt si uvedomila za jeden krátky mesiac. Väčšine ľudí to trvá celý život a predsa na to neprídu. Veď ak by nebolo slnka, asi ťažko by mohla vôbec čosi tvoriť, žiť... Keď jej za krátku chvíľu predsa len došlo, akú hlbokú vetu v skutočnosti napísala, úprimne sa potešila zo seba samej
Večne nepokojný človek, upokoj sa, veď existuješ vďaka tomu, že... vyšlo slnko!

- Vraví sa, že nádej zomiera posledná, no v niektorých prípadoch by mala byť radšej pochovaná ihneď v zárodku. Ešte skôr než stihne umučiť zúfalého človeka, ktorý slepo zveril život do jej neviditeľných rúk.

- Každý sen má iba dve možnosti. Buď si ho človek splní, alebo sa z neho preberie. Zvyčajne sa však prebudí krátko po tom, čo si ho splní.

- Na ozajstné šťastie treba mať veľkú odvahu. Odvahu ísť hlbšie navzdory doterajším obmedzeným presvedčeniam, názorom iných, zastaralým pohľadom na svet, odvahu ísť proti všetkým a všetkému čo stojí v ceste, častokrát proti sebe samému a svojmu ustráchanému ja, ktoré si chce udržať ,,dobré meno,, v spoločnosti nešťastných ľudí. Šťastie nie je pre vážnych zbabelcov, ale pre odvážnych bláznov.

- Pokiaľ nezistíš ty sám kto vlastne si, budeš neustále závislý na tom čo o tebe tvrdia ostatní, ich názory budú ovplyvňovať tvoje konanie, myslenie a postupne celý ,,život,,. V okamihu keď však objavíš vybrúsený diamant nikto ti nenahovorí, že je to uhlie. Držíš ho pevne v rukách, cítiš jeho silu, krásu a svetlo. Potom ti začne byť úplne jedno čo iní hovoria. Ak sa však aj naďalej chceš o sebe dozvedať iba z počutia iných dvere sú ti otvorené dokorán.

- Každý sen, nech sa zdá byť akokoľvek skutočný, sa raz skončí. Naše narodenie je v podstate iba začiatok smrti. Rodina, vzťahy, šťastie, smútok, majetky, samotný život v tele, to všetko je pominuteľné bez ohľadu na to či sa nám to páči alebo nie, či si to uvedomujeme alebo pred tým zakrývame oči. Iba Pravda o tom kto v skutočnosti sme je posvätne večná, nekompromisne nemenná, trpezlivo čakajúca kedy sami sebe dovolíme ponoriť sa do nej napriek pretrvávajúcemu strachu, napriek predsudkom a obmedzeniam, ktoré nám myseľ kladie. Pravda o tom, kto naozaj sme čaká kedy konečne dovolíme sami sebe nájsť v nej svoj zlatý stred, pokoj, bezčasovosť, blaženosť. A som si istý, že rozumom to nepôjde!

- A čo ozajstná láska?
Na začiatku si ako zapálená sviečka. Neskôr sa rozplývaš viac a viac v doposiaľ neznámom priestore pod tancujúcim ohňom. Nezľakni sa, to láska preniká do tvojho najhlbšieho vnútra. Nakoniec celý zmizneš, úplne sa vytratíš kdesi vo večnosti. A práve v tom okamihu keď teba už niet môže vzniknúť láska o ktorej dnes hovoria len blázni. Láska sa stane tebou a ty sa staneš ňou. Bude to posvätné vymiznutie, v ktorom z iluzórnej smrti vznikne skutočný život plný blaženosti, extázy. Sviečka bez plameňa je bezmocná, plameň bez sviečky nepotrebný.

- Nesnažte sa pomáhať ľuďom, ktorí majú svoje utrpenie radi. Samotné utrpenie je pre nich dostatočnou pomocou.

- Človek vykladá karty vždy až vtedy keď je v absolútne bezvýchodnej situácii. Dovtedy sa každý nadšene tvári, že drží esá.

- V tom je jeden z kľúčov od dverí. Vedieť padať do seba. Padať zo skál a nestarať sa ako dlho let potrvá. Užívať si svoj pád, lebo kto vie neustále padať a užívať si let, ten sa nikdy nezraní. Zraní sa iba ten, kto stále šplhá vyššie a vyššie. Až kým nepríde na samotný vrchol svojej hory a odtiaľ bude možný iba návrat. A zostúpenie vždy bolí! Pretože ego nie je pripravené ísť nižšie, nie je pripravené padnúť, nie je pripravené strácať svoj vrchol. Je preň neprípustné upustiť od svojich výšok. Ego sa bojí, plače zo smútku, bude vrieskať len aby vás udržalo na najvyššom bode hory, pokým tam nezamrznete vo svojej vlastnej nevedomosti. Ego nikdy nepripustí, aby sa pustilo svojho vrcholu. A preto slobodný človek bude len padať a padať, strácať všetky tie malichernosti, zbytočnosti, myšlienky a predsudky. Bude sa počas svojho pádu iba prizerať ako ho míňajú a ostávajú tam vo svete ega kde ich opustil. Vzrušenie z pádu do neznáma je neporovnateľné so vzrušením šplhania do výšok. V nebezpečenstve, neistote je energia. Padať stále hlbšie a hlbšie a neustále prenikať do neznámej tmy. Padať a nevedieť čo je za mojím chrbtom, iba sa nechať unášať voľnosťou a neistotou. Neistota dáva skutočnú slobodu. Duša ju miluje. Preto netúži po výškach brál, ale po údoliach neznáma. Kým sa človek nenaučí letieť nie je možné uvoľnenie, nie je možné narodiť sa sám v sebe, nie je možné milovať, smiať sa, tancovať, písať poéziu, spievať, hrať sa, maľovať krásne obrazy, byť bláznom bez výčitiek. Nie je možné žiť v egu slobodne.

- Problémy v podstate neexistujú. Jediný problém sme tu my, pretože chceme vždy opak toho čo nám ponúka život, to je všetko.

- Najkrajšia vlastnosť ega je tá, že sa skôr či neskôr samé zničí.

- Ak raz nazrieš čo i len na chvíľu hlboko do seba, zistíš čo všetko dokážeš, aké vibrácie sa v tebe ukrývajú a že svoj život môžeš tvoriť vedome podľa toho aké signály vysielaš do vesmíru! V priebehu pár sekúnd ti to všetko dôjde a potom sa budeš už len smiať! A všetci ostatní budu KUKAŤ