Ja som!

Hriech neexistuje! Prebudiť sa a cítiť oddelenosť od sveta je jediný zločin, hriech páchaný na sebe samom. Ignorovanie toho komu milosť dopriala ignorovať...  Kto som? Pýtam sa sám seba, snažím sa v tichosti načúvať načúvaniu, stratiť sa v strácaní, spolu so všetkými predstavami, formami, názvami ulíc, menami ľudí, chcem stratiť všetky dojmy a limity, ktoré tvoria môj sen. Veď vo všetkom smiem vidieť iba seba. 

Som to ja, kto vytvára a zároveň vníma všetky tie drobné myšlienkové bižutérie, kto drží pri živote ich život. Malý, maličký, vysnívaný chlapec a jeho telo. Som snom a tým čo sníva že sníva. Som rybárom a udicou, som návnada aj korisť, som radosťou z úlovku a úlovok samotný... 

Nekonečný kolobeh paradoxov pre myseľ, až doteraz... Kto som? - hmla na zrkadle z vyrieknutej otázky mi bráni vidieť seba... Cloním slnku v jeho svite a až teraz dochádza mi - som tieňom i lúčmi zároveň. Som scenáristom, papierom, perom čo naň píše, rukou, ktorá ho drží, som scenárom samotným, javiskom a hercom, divákom čo kúpil lístok u pokladníka, ktorým... 

Ach áno, platím sebe samému, aby som si mohol pozrieť film, ktorého dej som napísal ja sám... Aby som sa mohol presvedčiť, znova a znova, že niet slova, ktoré dokáže uspokojiť moju zvedavosť zistiť kto je zvedavý. Až teraz mi je jasné, že keď poviem, že niečo je dobré, tak je to dobré, keď poviem, že je to zlé, znovu mám pravdu. Nie je nik kto by namietal a súhlasil, som len Ja. 

Niet odpovede, ktorá by uspokojila otázku malého chlapca, pretože jazdec a kôň je jeden a ten istý Neznámy! Svet je tu dovtedy kým je tu, malý, maličký chlapec, ktorý sa hrá s vlastným hlasom, a zároveň chce vedieť... Kto sa pýta? Je to on, kto nechce vzdať sa a zmiznút, rozplynúť sa... 

Tak kto som? Som otázka, odpoveď a samotné pýtanie sa, je to dokola ten istý kruh. Jeden a ten istý blázon, ktorý po celé tie roky naivne chytal vlastnú ruku a chcel sa vyslobodiť z tohto stisku. Nechcel pochopiť, že... Som! Nič viac, len to. Som ešte predtým ako to vôbec môžem vysloviť. Som, som, som! Nič iné neviem, nič iné nechcem. Načo aj? Aké krásne je to... Iba Byť! Ticho už, nehovor toľko, zmizni! - šepkám a počúvam sa zároveň. Stráca sa sused, priateľ, rodina, moje telo, myseľ, potreby a túžby v nej, preč je svet, krajina, vtáky, stromy, obloha. Nič neexistuje,  všetko odchádza spolu s malým chlapcom, s rozplynutím jeho sna o dualite. Zostáva len ... Som. Všetkým a ničím zároveň...Som... Skôr ako Abraham bol, Ja som. Mal si pravdu, Kristus, no mizneš spolu s malým chlapcom, ktorý to tvrdí. Som. A ešte predtým ako poviem so... Ešte skôr ako môžem vyrieknuť to slovo s... Ach...