Keď niet úniku

Ak si sa práve ocitol v situácii bez východiska, v situácii, ktorá vraj nemá riešenie, je to istotne jedna z najväčších príležitosti v tvojom živote. Všetky túžby, ciele, sny, nádeje, očakávania, ktoré si počas dlhých rokov pestoval a snažil sa ich naplniť, celá táto spoločenská hypnóza ti zrazu zmizla behom chvíle a ty nevieš ako ďalej, bol si totiž tak dlho zhypnotizovaný, až si si navykol. Myseľ, nech sa trápi akokoľvek, sa však už nedokáže pohnúť ani doprava, ani doľava. Stojí na jednom mieste, bez nádeje na zmenu.

A práve to je skutočne nádherná zmena. Koľkí ľudia by si želali, aby ich myseľ už nemala čo povedať, aby im už konečne netrepala dve na tri, aby už nemala na výber a rezignovala, bola ticho. Namiesto toho im však neustále vytvára ďalšie a ďalšie možnosti ako “nájsť šťastie¨.

Myseľ ale nikdy nemôže nájsť šťastie, lebo šťastie je práve tam, kde nie je myseľ.

Dostal si teda nádhernú príležitosť zbaviť sa všetkých nádejí a šialených predstáv o lepšom zajtrajšku, tak ju nepremárni. V podstate to život zariadil za teba, lebo myseľ by sa nikdy sama od seba neodhodlala na takýto krok, je to totiž jej posledný krok.

Nezľakni sa ticha, ktoré ťa obklopilo. Veď i slnko vychádza potichu, nepotrebuje sprievodnú hudbu a ohňostroje, nepotrebuje nádej, že bude svietiť. Takisto skutočný Ty nepotrebuješ problémy, ale ony potrebujú teba. Bez teba by všetky katastrofické scenáre boli ničím, drahý čitateľ. Uznaj, pre koho by sa v kine premietalo, keby nebolo jediného návštevníka, jedinej pozornosti?

Zhlboka sa teda nadýchni a ďakuj, že to prišlo tak skoro. Lebo táto lekcia prítomného okamihu je jedna z najdôležitejších a nie je možné sa na ňu pripraviť. Pravda je taká, že práve nepripravení sú najspôsobilejší, aby ju zvládli. Aby zvládli prijať pochopenie, že nie je čo zvládnuť. Že všetko, celý život je už dávno zvládnutý, vyriešený.

Tanec s hudbou sa s hudbou i skončí.

Tanec s tichom však trvá večne.

S láskou

M.