Sledujte ma na Facebooku

Obyčajný hrdina

Bol to celkom obyčajný človek. Na tvári síce nenosil úsmev každý deň, no ani sa nesnažil vziať si ho z tvárí ostatných. Je takisto pravdou, že nie vždy dokázal ľuďom naokolo pomôcť, nech mu však slúži ku cti, že rovnako tak nikdy netúžil po tom, aby im spôsoboval utrpenie. Nemal vyhranené názory na svet a ľudí v ňom, na vhodnú stravu či správne spôsoby v spoločnosti, dokonca ani na politiku. Cítil totiž, že každý názor je mŕtvolou, ktorá sa nehýbe, a on priveľmi zbožňoval život na to, aby sa obklopoval mŕtvolami. Nedokázal deliť ľudí na dobrých a zlých, i keď ho k tomu okolie často nútilo. Vtedy zvykol vravieť, že: ,,Každá ruža má svoje tŕne a každý tŕň svoju ružu.“ Pre neho existoval iba človek s vlastnosťami viac a menej rozvinutými, no nikdy nikoho nesúdil. Chápal totiž, že nie je možné, aby bol každý podľa predstáv každého. ,,Veď je to nepredstaviteľné!“ kýval so smiechom hlavou posiatou vráskami a šedinami. Fascinovala ho nekonečná rozmanitosť života, nútiaca ho upúšťať znovu a znovu o čosi viac zo svojich očakávaní, ktoré od sveta mal.

Vskutku, bol bohém svojej doby, napriek tomu, že neholdoval alkoholu, drogám, ani hazardu. Ak sa rád opíjal, tak jedine životom, a ak bol na niečom skutočne závislý, tak to bola nezávislosť na vlastnej osobnosti. Odpusťme mu preto tieto nedokonalosti, veď i on si ich zvykol veľmi rád odpúšťať.

Ako sme už spomínali, bol to celkom obyčajný človek, ktorý nemal strach mať občas strach, nepokladal za chybu robiť chyby a rád prijímal i skutočnosť, že nie všetko vedel prijať. Samozrejme, stávalo sa, že i jeho sem-tam prepadli pochybnosti. Keď sa ho ľudia pýtali, ako sa s nimi vysporiada, ukázal prstom na seba a povedal: ,,Spochybním pochybnosti, i toho kto pochybuje.“

Náš milý čitateľ sa však mýli, ak sa na základe uvedených skutočností náhodou domnieva, že život tohto človeka nejestvoval na tejto zemi. Chodieval medzi nami, spieval, tancoval, hral sa, nariekal, smútil, miloval, sklamal sa, tak ako každý jeden z nás... Ak bol teda naozaj výnimočným človekom, potom je ním každý na tomto svete.

Jeho životné krédo snáď najlepšie vystihuje krátka príhoda, kedy sa mu jeden veľmi sčítaný človek priznal, že má knihy radšej ako ľudí. Náš drahý hrdina sa vtedy skutočne zamyslel nad tým, čo to asi tak bolo za knihy, keď ho nenaučili láske a súcitu k ľuďom...

(Malá ukážka z úžasnej knihy, ktorú pre vás, úžasných ľudí, pripravujem) :)

S láskou M.