Miroslav Detko

Dýcham, tvorím, hľadám sa. Nepomôžem, ale rozhodne neublížim a to si myslím, že v dnešnej dobe úplne postačí.

Nepíšem preto, aby som čitateľa obohatil o nové poznatky a chabé nadchnutia, ktoré majú rovnako tak všetky do jedného iba krátku dobu spotreby. Vlastne sa odo mňa nenaučíte vôbec nič, pretože sám toho veľa neviem. Naopak, je dosť možné, že po krátkom rozhovore so mnou, alebo nahliadnutí do mojej tvorby, veľa vecí, na ktorých ste predtým lipli, pre vás stratí význam.

Veľa z toho, s čím ste sa doposiaľ stotožňovali sa možno začne rozplývať a vy sa začnete strácať, padať do neznáma, zatiaľ čo ja sa budem len bezhlavo smiať, pretože smiech mi prirástol k srdcu. Jediné, čo vám môžem sľúbiť je, že ak to so mnou čo i len krátky čas vydržíte, zistíte, že ma vlastne vôbec nepotrebujete ku svojmu duchovnému rastu.

Že vlastne nepotrebujete nikoho, žiadnych vodcov, učiteľov, anjelov, žiadne knihy, náuky a takzvané tajné učenia, ani mimozemšťanov či iné atrakcie pre večne nepokojnú myseľ. Nechcem nikoho z vás viesť, nechcem byť uznávaný a slávny.

Jediné, v čo dúfam a verím, že vás prostredníctvom priestoru medzi mojimi slovami aspoň čiastočne oslobodím od obmedzených predstáv, od príbehu, ktorý si so sebou nosíte a stotožňujete sa s ním. Požujte ma ako chutné ovocie a potom na mňa zabudnite, zabudnite na seba samých a užívajte si ten najblaženejší kúpeľ, akým nás existencia neprestajne obdarúva. Okamih ticha, bez slov a myšlienok, iba tu a teraz.

14.3.1989
Deň, kedy začína môj príbeh.
 
1995
Prvý krát navštívim telocvičňu, aby som trénoval karate.
 
2006
Po mnohých úspechoch na Slovensku i vo svete s karate končím a začínam sa venovať boxu. V rovnakom čase úderov a driny možno trochu paradoxne vznikajú moje prvé nesmelé riadky, básne a úvahy.

2009
Začínam študovať na vysokej Univerzite Komenského psychológiu, ale... dlho tam nevydržím. Skúsim ešte ďalšie dve školy, no ani jedna z nich neuspokojí moju túžbu dozvedieť sa skutočnú pravdu.
 
2009
Vychádza prvá zbierka básní s názvom Pri vedomí. Pracujem taktiež na zbierke zvanej Vaše dielo.


2010
Svetlo sveta uzrie po prvýkrát román zo študentského prostredia v Bratislave s názvom Všetci sú anjeli.
 
2011
Dokončujem knihu  Tak káže karma! a vydávam sa do sveta konečne zistiť, kto vlastne som. V tom čase o mne vychádzajú mnohé články ako napríklad tento.
 
2012
Vraciam sa späť. Po niekoľkých mesiacoch hľadania som zistil, že Miroslav Detko je len jedna veľká predstava, získaná z iných predstáv iných mien. Zistil som, že v skutočnosti niekto taký existuje iba v mojej hlave, živený sebou samým.

2013
Po dvoch rokoch vzniká môj tretí román s názvom Pán šťastie!, pod hlavičkou vydavateľstva HladoHlas.

2014
Navštívim ášram v Portugalsku nazývaný Monte Sahaja, ktorého učiteľom je Sri Mooji. Bývam v stane, pracujem od rána do večera, modlím sa a meditujem. A napokon zisťujem, že tu nie je nič čo by sa dalo zistiť na inom mieste ako vo mne samotnom. Že som nemusel chodiť nikde, aby som bol tým kým už som celú večnosť. Vraciam sa späť po zhruba mesiaci s týmto vedomím, ktoré ma výrazne ovplyvnilo v mojom ďalšom živote.


2016
Absolvujem pobyt v tme. Vravím si, že niekedy musí zhasnúť vonku slnko, aby sa rozsvietilo svetlo vo vnútri človeka. Pobyt ma však iba utvrdil v predchádzajúcich zisteniach – to najneobyčajnejšie čo môže človek urobiť, je žiť ten najobyčajnešjí život plný seba-prijatia.


2018
Odchádzam na pár týždňov na ostrov Maurícius, kde moja duša našla pokoj a inšpiráciu pre tvorbu, ale hlavne pre život ako taký. Na ostrove som bol prvýkrát už ako jedenásťročný, a hoci si to presne nepamätám, vraj už vtedy som svojim rodičom dookola rozprával niečo v tom zmysle, že tu raz budem žiť. Hm.. uvidíme! Každopádne som neskôr zistil, že dokonca spisovateľ Mark Twain sa o Mauríciu vyjadril ako o mieste, podľa ktorého bolo stvorené nebo. Tak som si povedal, že skúsim trochu života v nebi...


2019
Vydávam ďalší duchovno-filozofický román s názvom Átman. Ide o doteraz najrozsiahlejšie dielo, ktoré som napísal. O vydanie sa opäť postaral HladoHlas.


2020
Najskôr to malo byť iba pár týždňov, či neškodný výlet kamsi ďaleko, Plán sa však už zakrátko zmenil na niekoľkoročné "zakotvenie" v perle Indického oceánu. Od roku 2018 na ostrove Maurícius bývam, žijem, pracujem, tvorím, milujem. A som tu šťastný. S tým čo mám. S tým čo nemám. V živote takom aký je i nie je...