Vyznanie životu

Život...
trasúc prstami chcem dotknúť sa ti pier,
prečítať ťa, poznať tvoj plán,
spoznať budúcnosť a... nebyť sám.
Nebyť otrok vlastných hier...
Koľko trápenia si vytváram,
keď snívam, že ťa pochopím...
Občas taktiež smutný bývam...
No všetko pominie, viem,
jak šťastie tak aj slzy smútku,
preto nehľadám už žiadnu hĺbku.
Som kto som, už nikdy viac snom,
vskutku žiadne ja a ty už nie je...
Vidím telo a svet?
Ten sa deje...
Padám do Milosti, ktorá hreje...
Už netreba viac mňa a slová,
veď iba v láske pravda vždycky bola...